Bolo to ešte v máji. Vonku pršalo a deti v triede boli ako zadriemané. Pozrela som sa naokolo a rozmýšľala som rýchlo ako ich vzpružiť. Najlepšie by zareagovali ak by som povedala: „ Máte voľno, choďte domov....", ale takto to nefunguje a ani nemôže fungovať.
V takýchto prípadoch siahnem po hrách z minulosti / táborov a a pod..../.
Najviac sa mi osvedčila hra „ Hlava ramená, kolená palce...." Zatiaľ zabrala vždy ! Postupne v nej zrýchľujem a spomaľujem tempo a deti si nakoniec so smiechom sadajú do lavíc k ďalšej práci.
Nebolo tomu ináč ani v tomto prípade...........až na jednu výnimku. Chlapec , ktorému dám teraz meno Jožko, si len oprel hlavu do dlaní a ostal sedieť. Poviete si: „ no čo nemal náladu, zle sa vyspal a pod...." No práve tento chlapec túto hru má najradšej. Čo si budeme hovoriť je to také šidlo neposedné. Každá činnosť, ktorá trošku odbieha od učenia je preňho vítaná.
Spozornela som a hľadala som príčinu. Choroba? Nie! Oči prezrádzali malo spánku.
Nezvyknem takéto situácie riešiť cez hodinu. Počkala som na prestávku a „hodila" som s Jožkom reč. „Jožko kedy si šiel večer spať?" „ Bola už tma, asi o jedenástej."
Čudovala som sa : „Prečo tak neskoro?" Odpoveď ma dostala „ Ocko je v Anglicku a ja som čakal mamku... mamka pracuje dlho do noci", zamyslel sa a dodal „ viete p. učiteľka moji rodičia sú zaneprázdnení . „
Aké je to nespravodlivé!
Rodičia ktorí chcú dať svojim deťom lásku a dopriať všetky vymoženosti dnešnej doby nemajú na nich paradoxne čas.
Aj ja som rodič a zamyslela som sa smerom k sebe a mojim deťom. Mám pre nich voľný čas? Môžu o mne moje deti povedať : „mamka je tu pre nás", alebo odpovedajú inej p. učiteľke moji rodičia sú zaneprázdnení........?
Chodievame s manželom aj s našimi deťmi na mnohé miesta .Do prírody, na hrady, do jaskýň a pod... no samozrejme v rámci možností.
Nemôžem si pomôcť, ale od toho májového dňa mi v hlave hučí otázka: „Nie sme príliš zaneprázdnení rodičia? Venujeme svojim deťom dostatok voľného času?"